Keď rodič nevie, kam ďalej: Ako môže SŠCPP pomôcť deťom s PAS a ich rodinám
Rozhovor so zriaďovateľkou a riaditeľkou Súkromného špecializovaného centra poradenstva a prevencie pre deti do siedmeho roku veku v Moldave nad Bodvou Ing. Luciou Drábovou, PhD.
Dnes sa budeme venovať téme, ktorá sa dotýka čoraz väčšieho počtu rodín – deťom s poruchou autistického spektra a podpore, ktorú môžu dostať už v ranom veku.
Naším hosťom je Ing. Lucia Drábová, PhD., špeciálna pedagogička a riaditeľka Súkromného špecializovaného centra poradenstva a prevencie v Moldave nad Bodvou.
Budeme sa rozprávať o tom, kedy by mal rodič vyhľadať odbornú pomoc, ako vyzerá diagnostika, aké intervencie môže centrum ponúknuť a predovšetkým o tom, ako môže odborná pomoc uľahčiť život dieťaťu aj celej jeho rodine.“
1. Na úvod – mnohí rodičia možno ani netušia, čo si majú pod pojmom špecializované centrum poradenstva a prevencie predstaviť. Čo je vlastne Súkromné špecializované centrum poradenstva a prevencie a komu je určené?
Ide o odborné pracovisko, ktoré poskytuje komplexnú odbornú pomoc deťom v ranom a predškolskom veku. Naše centrum vzniklo v roku 2024 a je školským zariadením zaradeným v Sieti škôl a školských zariadení SR a je súčasťou systému poradenstva a prevencie. Patrí do 4. podpornej úrovne.
Zameriavame sa najmä na deti so zdravotným znevýhodnením, ale aj na deti s rizikovým alebo oneskoreným vývinom, u ktorých ešte nemusí byť stanovená diagnóza a ktoré sú napríklad v procese diagnostiky.
Naša práca však nie je zameraná iba na dieťa. Dôležitou súčasťou je aj spolupráca s rodičmi, materskými a základnými školami, pedagogickými a odbornými zamestnancami a ďalšími odborníkmi.
V centre poskytujeme psychologickú, špeciálnopedagogickú a logopedickú starostlivosť. Tá zahŕňa diagnostiku, odborné poradenstvo, prevenciu, intervencie, terapie a podľa potreby aj rehabilitáciu. Pomáhame tiež pri výbere vhodných edukačných, reedukačných a kompenzačných pomôcok a poskytujeme metodickú podporu pedagogickým a odborným zamestnancom.
Dôležitá je pre nás multidisciplinárna spolupráca – jednotlivé odbornosti navzájom prepájame a podľa potreby spolupracujeme aj s ďalšími úrovňami systému podpory.
V čom je rozdiel medzi bežným centrom poradenstva a prevencie a špecializovaným centrom?
Rozdiel je najmä v tom, na akú skupinu detí sa centrum zameriava a aký typ odbornej pomoci poskytuje.
V prípade nášho špecializovaného centra v Moldave nad Bodvou je hlavnou špecializáciou vek dieťaťa – venujeme sa deťom do siedmeho roku veku. Pracujeme s deťmi so zdravotným znevýhodnením, napríklad s narušenou komunikačnou schopnosťou, autizmom, telesným, mentálnym, zrakovým či sluchovým postihnutím, ale aj s deťmi s rizikovým alebo oneskoreným vývinom, u ktorých ešte nie je stanovená diagnóza.
Špecializované centrum zároveň poskytuje pomoc, ktorá je prispôsobená potrebám tejto konkrétnej skupiny detí. Ide napríklad o špecializovanú diagnostiku, intervencie, terapie, stimuláciu vývinu, poradenstvo pre rodičov a metodickú podporu pre pedagogických a odborných zamestnancov.
V našom centre sa preto veľká časť práce sústreďuje na včasné zachytenie vývinových ťažkostí, podporu vývinu a včasnú intervenciu. Dôležité je pre nás pracovať nielen s tým, čo už dieťa zvláda, ale aj včas reagovať na oblasti, v ktorých sa objavujú ťažkosti alebo odchýlky.
Špecifikom našej práce je aj forma poskytovania starostlivosti. Okrem ambulantnej práce v centre môžeme podľa potreby pracovať aj priamo v prirodzenom prostredí dieťaťa, napríklad v materskej škole alebo v domácom prostredí. Vďaka tomu môžeme lepšie vidieť, ako dieťa funguje v každodenných situáciách, a zároveň podporiť rodičov a pedagógov priamo v prostredí, v ktorom dieťa žije a vzdeláva sa.
2. Centrum sa špecializuje na deti do siedmich rokov. Prečo je práve toto obdobie také dôležité?
V kontexte vekového zamerania sme v centre presvedčení, že včasné zachytenie vývinových ťažkostí u dieťaťa má zásadný význam pre jeho budúci život, úspešnosť vo výchovno-vzdelávacom procese a celkovú kvalitu života. Preto včasná diagnostika, ako aj včasná intervencia je viac než dôležitá, a to z viacerých kľúčových dôvodov.
Vieme, že detský mozog má v prvých rokoch života obrovskú neuroplasticitu. Preto ak dokážeme včasne a cielene nastaviť primeranú stimuláciu, vieme zabezpečiť efektívnu kompenzáciu prítomných deficitov v neskoršom veku. Zároveň vieme predísť nabaľovaniu druhotných problémov, ako sú napr. poruchy učenia, strata motivácie, prípadne rôzne psychologické problémy zasahujúce aj emocionálnu oblasť, či problémy v sociálnej interakcii v neskoršom veku. V prípade rizikového vývinu vieme napr. zlepšiť rozvoj komunikačných zručností alebo sociálne interakcie. Každopádne, vhodne zvolená a včasná podpora z dlhodobého hľadiska môže prispieť k zvládaniu každodenného života a podporiť fungovanie rodiny ako celku.
V centre máme za to, že nie je potrebné čakať na definitívnu diagnózu na to, aby sme realizovali intervenciu. Ak vidíme, že ide o dieťa s rizikovým vývinom a sú u neho prítomné napr. ťažkosti v komunikácii, v kognitívnom vývine alebo v sociálnom kontakte, vieme ho podporiť už počas diagnostického procesu.
3. Autizmus – kedy by mal rodič spozornieť? Časť rodičov možno začne premýšľať o autizme vtedy, keď jednoducho nadobudnú ten pocit, že “niečo nie je v poriadku”, nakoľko si všimnú jasné odlišnosti vo vývine. Niektorí zas až keď ich na to upozorní okolie, či pedagogický pracovníci v predškolskom či školskom zariadení.
Aké signály by rodičia rozhodne nemali prehliadať?
Aj keď vieme, že diagnostický proces pri PAS je náročný, rôzne prejavy, ktoré sú prítomné u dieťaťa vie rodič identifikovať už relatívne skoro. Rodičia si častokrát všimnú signály, ako napr. to, že dieťa nenadväzuje očný kontakt a nereaguje na meno, to, že neprejavuje radosť napr. opätovaním úsmevu, nezdieľa záujem s druhým človekom, nevyzýva ho k interakcii. Častokrát sú to pre rodičov maličkosti, nad ktorými sa neskôr zamýšľajú, možno poniektorí si ich vybavujú až spätne.
Rodičia by mali sledovať, či si dieťa „brble“, alebo „konverzuje bľabotaním“, či reaguje napr. na hudbu „tančekmi alebo kyvotaním“, alebo či ukazuje prstom na veci, ktoré chce, či používa gestá. Mali by spozornieť, keď dieťa vykazuje určité „zvláštnosti“ v správaní, ako je napr. mechanické opakovanie pohybov (točenie sa dokola, mávanie rukami, chodenie na špičkách) či špecifické záujmy, napr. o točivé predmety či časti hračiek (napr. točenie koliesok na autíčku namiesto jazdy). Dieťa môže mať tiež výraznú potrebu rovnakého priebehu činností, silné reakcie na zmeny alebo nezvyčajná citlivosť na zvuky, dotyk, svetlo, vône či konzistenciu jedla. Varovným signálom je aj oneskorenie reči alebo naopak echolálie (opakovanie slov a viet), no bez zjavnej komunikačnej funkcie. V neposlednom rade je varovným signálom regres – strata zručností. O regrese hovoríme vtedy, ak dieťa už v minulosti rozprávalo, gestikulovalo, nadväzovalo kontakt alebo sa rado hralo, no tieto schopnosti zrazu stratilo.
Jeden samostatný prejav však automaticky neznamená autizmus. Podobné ťažkosti môžu mať aj iné príčiny. Dôležité je, či sa prejavy opakujú, objavujú sa vo viacerých prostrediach a ovplyvňujú každodenné fungovanie dieťaťa. Určite ak si rodič nie je istý, alebo potrebuje poradiť, vie sa obrátiť na pediatra alebo potom priamo na odborníkov z danej oblasti.
- Ak dieťa nerozpráva alebo začne hovoriť neskôr, musí to automaticky znamenať autizmus? A čo ak dieťa rozpráva, ale má problém so sociálnou komunikáciou?
Nie. Neskorší nástup reči neznamená automaticky autizmus. Pri posudzovaní komunikácie u dieťaťa nesledujeme iba to, či dieťa rozpráva, ale najmä to, ako komunikuje a na čo komunikáciu používa. Čo sa týka komunikácie, spektrum je naozaj široké. Aj v centre máme deti, ktoré sú neverbálne a je potrebné pri nich využívať alternatívnu a augmentatívnu komunikáciu, a máme aj deti, ktoré sú plne verbálne, avšak sociálny aspekt komunikácie u nich absentuje. Teda aj deti plne verbálne môžu byť na autistickom spektre.
Varovnými signálmi môže byť používanie mechanickej alebo nezvyčajnej reči. Sú tu prítomné určité „nuansy“ – dieťaťu často chýba prirodzený cit pre konverzáciu, nevie viesť obojsmerný dialóg, rozpráva len o svojich obľúbených témach bez ohľadu na to, či ho druhý počúva, má doslovné chápanie, čo znamená že nerozumie metaforám, vtipom, ani irónii a pod. Súčasne môže mať ťažkosti v kolektíve rovesníkov pri skupinovej komunikácii, ako sú napr. dodržiavanie pravidiel detských hier. Dieťa môže používať naučené vety, ťažšie chápať gestá, výrazy tváre, emócie, narážky alebo nepriamy význam slov.
Zároveň je dôležité rozlišovať medzi oneskoreným vývinom reči a autizmom. Dieťa s oneskoreným vývinom reči môže mať výrazne oslabenú expresívnu reč, ale pritom dobre rozumie reči a dokáže zdieľať zážitky a záujem s rodičmi či okolím. Pri PAS je narušená najmä samotná sociálna stránka komunikácie, a to aj vtedy, keď dieťa verbálne komunikuje.
5. Diagnostika – čo všetko viete zistiť?
Vaše centrum poskytuje komplexnú psychologickú, špeciálno-pedagogickú a logopedickú diagnostiku. Čo všetko môže takáto diagnostika rodičovi priniesť?
Komplexná diagnostika môže rodičovi priniesť predovšetkým lepšie porozumenie tomu, ako sa jeho dieťa aktuálne vyvíja, v čom sú jeho silné stránky a v ktorých oblastiach potrebuje podporu. Každý diagnostický proces je náročný a má svoje zásady, preto v závislosti od konkrétnej diagnózy a použitých metód môže trvať dlhšie, môže byť rozdelená na viac stretnutí a môže zahŕňať vstup viacerých odborníkov – multidisciplinarita. Výhodou multidisciplinárneho prístupu je, že dieťa neposudzuje iba jeden odborník. Psychológ, špeciálny pedagóg a logopéd sa na jeho fungovanie pozerajú z rôznych uhlov a svoje zistenia navzájom prepájajú. A rodič tak získava prepojený pohľad tímu odborníkov, ktorí posudzujú dieťa vo viacerých súvislostiach.
Výstupom je odborná správa, ktorá slúži napr. ako podklad pre nastavenie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb (ŠVVP) dieťaťa v materskej či základnej škole, a na základe ktorej môžu byť následne dieťaťu upravené podmienky vzdelávania a nastavený individuálny prístup. Súčasne na základe záverov z diagnostiky navrhujeme ďalší postup –diferenciálnu diagnostiku, ak je to potrebné, alebo konkrétne nastavenie terapií a cielených intervencií. Rodič súčasne získava cenné odporúčania, ako s dieťaťom pracovať doma, aké pomôcky využívať, prípadne čomu sa vyhnúť. Centrum poskytuje rodičom aj priestor na konzultácie a poradenstvo – pomáha im lepšie porozumieť správaniu a prežívaniu dieťaťa a odbúrať neistotu pri výchove. Komplexná diagnostika v podstate tak pre rodiča znamená cestu od neistoty k jasnému plánu.
6. Keď sa potvrdí, že dieťa potrebuje podporu, čo nasleduje?
Určením diagnózy samotná cesta vlastne len začína. Preto najprv rodičov informujeme o možnostiach, ktoré má k dispozícii, nielen o službách v našom centre, ale aj v iných centrách a zariadeniach.
V súčasnosti centrum začína ešte len svoj tretí školský rok, a preto sa ponuka služieb pomaly ale isto rozrastá. Napriek tomu, že je to relatívne krátky čas, sme už zaradili do ponuky viacero terapií. Tak vieme rodičom ponúknuť individuálne špeciálnopedagogické aj psychologické terapie. A je samozrejme na rozhodnutí rodiča, či služby centra bude využívať.
V prípade detí so špecifickými poruchami učenia vieme poskytnúť nielen napr. individuálne špeciálnopedagogické intervencie a zaškoliť rodiča do toho, ako pracovať s dieťaťom v domácom prostredí, ale poskytnúť metodickú podporu aj v školskom prostredí. Pre klientov od 5 rokov veku s NKS alebo rizikovým vývinom ponúkame Tréning fonematického uvedomovania podľa D.B. Eľkonina. Program Bilaterálna integrácia, ktorý prepája kognitívne funkcie s motorikou, ktorá je vhodná pre deti s ADHD, NKS, deti s motorickou neobratnosťou, s oslabeným sluchovým spracovaním, s oslabenou pozornosťou. EEG Biofeedback a neurofeedback, pre deti s poruchami učenia, ADHD alebo oslabenými kognitívnymi funkciami. V ponuke je aj Terapia pieskom, ktorá je určená napr. pre klientov s adaptačnými ťažkosťami, s problémovým správaním, pri rodinných zmenách alebo náročných stresujúcich zážitkoch, emočných poruchách. V centre však neposkytujeme len uvedené druhy terapií. Individuálna terapia je nastavená podľa konkrétnej diagnózy a potrieb dieťaťa a je multidisciplinárna, čo znamená, že do procesu terapií častokrát vstupuje aj psychológ, aj špeciálny pedagóg aj logopéd súčasne.
Novinkami sú aj diagnostické služby, a to Bayleyovej vývinová škála a čoskoro ADOS. Do ponuky sa v tomto školskom roku 2026/2027 dostane aj Terapia hrou a Senzorická integrácia. Snažíme sa teda rozširovať ponuku služieb pre všetky druhy zdravotného znevýhodnenia.
7. Ako konkrétne môžete pomôcť dieťaťu s PAS? Pri autizme sa často hovorí o problémoch s rečou a komunikáciou. Akú úlohu môže zohrávať logopedická intervencia?
Úloha logopéda pri deťoch s poruchou autistického spektra (PAS) nie je bežná náprava dyslálickej reči. Pri deťoch s PAS sa zameriavame najmä na rozvoj celkovej komunikačnej kompetencie a funkčnej komunikácie, čiže na schopnosť dieťaťa vyjadriť svoje potreby, priania a rozumieť svojmu okoliu. V podstate medzi kľúčové úlohy zaraďujeme: vybudovanie funkčnej komunikácie, zavedenie alternatívnej a augmentatívnej komunikácie ak je to potrebné, prepájanie s reálnym životom a každodennými situáciami využitím kontextového učenia a trénovanie sociálnych zručností.
8. Akú úlohu má pri dieťati s PAS špeciálny pedagóg – čo môže rodič očakávať?
Špeciálny pedagóg je dôležitou súčasťou odborného tímu podporujúceho dieťa s PAS. Pôsobí tak v oblasti špeciálnopedagogickej diagnostiky (identifikovanie vývinových disproporcií u dieťaťa a stanovenie aktuálnej úrovne zručností), ako aj v oblasti terapií, podpory a metodickej spolupráce so vzdelávacou inštitúciou dieťaťa. Špeciálny pedagóg sa zacieľuje na identifikáciu žiakov so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami, navrhuje vhodné metódy v rámci VV procesu a podieľa sa na vypracovaní individuálneho plánu podpory (druh, rozsah, frekvencia, trvanie) jednotlivých činností a aktivít v rámci školského prostredia, aj mimo neho. Prticipuje aj na vytvorení IVP v kooperácii s PZ/OZ a ostatnými členmi podporného tímu (ŠPT) na škole, kde je dieťa/žiak vzdelávané. Môže navrhovať štruktúrované prostredie (metóda TEACCH) alebo iné špeciálnopedagogické postupy na to, aby mohlo dieťa úspešne napredovať.
V centre súčasne realizuje krátkodobú a dlhodobú individuálnu prácu s dieťaťom (špeciálnopedagogické činnosti, činnosti kompenzačné, stimulačné). V rehabilitačnej činnosti v centre špeciálny pedagóg aplikuje vhodné metódy, ktoré smerujú k odstráneniu, zmierneniu negatívnych dopadov ZP na život dieťaťa. Špeciálny pedagóg uplatňuje a využíva spôsob terapie podľa individuálnych potrieb dieťaťa, aj v závislosti od jeho veku a iných špecifík. Zjednodušene, špeciálnopedagogická podpora v centre môže zahŕňať spoločnú pozornosť, napodobňovanie, rozvoj hry, porozumenie pokynom, predškolské zručnosti, samostatnosť pri obliekaní, jedle a hygiene, zvládanie prechodov, vizuálny režim, grafomotoriku a praktické zručnosti a ďalšie. Spolupracuje a komunikuje s rodičom, pričom v rámci poradenskej činnosti zároveň rieši konkrétne problémy tak vo vývine, ako aj vo vzdelávaní. Cieľom všetkých činností je, aby dieťa mohlo lepšie využívať svoje schopnosti doma, v škole aj v kolektíve rovesníkov a spoločnosti.
9. Aké miesto má v starostlivosti o dieťa psychológ. Pracujete iba s dieťaťom alebo je dôležitou súčasťou aj práca s rodičom?
Psychológ má pri dieťati s PAS svoje nezastupiteľné miesto. Každé dieťa s PAS je ale iné, preto sa nedá povedať, že existuje jeden univerzálny spôsob psychologickej práce. Podľa toho, čo konkrétne dieťa potrebuje, sa môžeme zameriavať napríklad na sociálne a komunikačné zručnosti, rozpoznávanie a zvládanie emócií, tolerovanie zmien, frustrácie či čakania, adaptáciu na škôlku, rozvoj samostatnosti alebo zvládanie náročných situácií.
Pri práci sa psychológ nesústredí iba na to, čo dieťa „nevie“ alebo čo je problematické. Rovnako dôležité je hľadať jeho silné stránky a o tie potom podporu oprieť. Cieľom nie je dieťa meniť alebo potláčať jeho odlišnosti, ale pomôcť mu lepšie fungovať v každodennom živote a nájsť spôsoby, ktoré mu uľahčia komunikáciu, orientáciu v situáciách a kontakt s okolím.
Psychológ pri práci s dieťaťom s PAS nepracuje iba s dieťaťom, ale aj s rodičom. V deťoch v ranom veku je rodič hlavný subjekt, s ktorým trávi deň. Preto psychológ súčasne pracuje aj s rodičom – sú to dve prepojené veci. Najprv od rodiča získava informácie o tom, čo doma pozorujú, čo je pre nich náročné, čo už vyskúšali a čo naopak funguje. A následne podporuje, konzultuje, radí. Psychológ im pomáha lepšie rozumieť prejavom dieťaťa, nastavovať primerané očakávania a hľadať postupy zvládnuteľné v každodennom živote. Súčasne pracuje v tíme so špeciálnym pedagógom, logopédom a podľa potreby s ďalšími odborníkmi.
10. Na vašej stránke uvádzate okrem diagnostiky a poradenstva aj terapiu, rehabilitáciu a rôzne odborné intervencie. Ktoré z nich môžu byť vhodné pre deti s PAS?
Odpoveď na túto otázku je dosť široká. Existuje viacero vedecky overených terapií a intervenčných prístupov. Avšak vieme, že každé dieťa na spektre reaguje inak, a preto výber konkrétnej terapie alebo metódy je potrebné vždy prispôsobiť jeho individuálnym potrebám, veku a silným stránkam. S určitosťou môžem povedať, že neexistuje jedna univerzálna terapia vhodná pre každého klienta s PAS.
Pre deti s poruchou autistického spektra (PAS) existuje viacero špecializovaných terapií a intervenčných prístupov. V oblasti behaviorálnych a vývinových prístupov sú to: ABA terapia (Aplikovaná behaviorálna analýza), ktorá je aj na SR jeden z najznámejších prístupov. Pomocou analýzy správania a princípov učenia pomáha rozvíjať nové zručnosti (komunikácia, sebaobsluha) a redukovať nežiaduce správanie. Moderná ABA kladie veľký dôraz na rešpektujúci prístup a pozitívne posilňovanie. ESDM (Early Start Denver Model), vedecky overená metóda pre deti raného veku (zvyčajne od 12 do 48 mesiacov). Spája behaviorálne princípy s vývinovými a hrovými aktivitami v prirodzenom prostredí dieťaťa. A TEACCH program, ktorý sa zameriava na štruktúrované učenie a úpravu prostredia, pričom využíva vizuálnu podporu (harmonogramy, piktogramy), čo dieťaťu s PAS dodáva predvídateľnosť a znižuje jeho úzkosť. Medzi ďalšie dôležité patria určite Terapia senzorickej integrácie (SI podľa A. J. Ayres), ktorá pomáha mozgu lepšie spracovávať a organizovať zmyslové podnety z okolia i vlastného tela (vestibulárny, proprioceptívny a hmatový systém) a Snoezelen, multisenzorická terapia prebiehajúca v špeciálne upravenej miestnosti (svetelné efekty, príjemné zvuky, vône, mäkké textúry). Slúži na hĺbkový relax, odbúranie stresu a stimuláciu zmyslov. Pre deti s PAS a nielen pre nich je samozrejme dôležitá komunikačná a sociálna intervencia. Ak je dieťa neverbálne, je možné využívať alternatívnu a augmentatívnu komunikáciu (AAC) . a tréning sociálnych zručností (TCC), čo sú skupinové alebo individuálne programy, kde sa deti učia čítať sociálne signály, nadväzovať kontakty, riešiť konflikty a porozumieť emóciám iných. Spomedzi podporných terapií sú dostupné canisterapia a hipoterapia, muzikoterapia a arteterapia a mnoho ďalších.
Akákoľvek terapia by mala klientovi prinášať systematickú podporu rozvoja schopností, samostatnosti a zapojenia dieťaťa do každodenných situácií pri rešpektovaní individuálnych potrieb. Podstatné je, aby každá zvolená terapia mala konkrétny cieľ, bola primeraná a rešpektovala dôstojnosť dieťaťa.
11. Mnohé deti s PAS majú problém so zvukmi, dotykmi, svetlom, pohybom alebo množstvom podnetov. Ako dokážete pomôcť dieťaťu, ktoré má výrazné senzorické potreby?
U detí s poruchou autistického spektra (PAS) sú často prítomné aj poruchy senzorickej integrácie. Neurologický proces, v rámci ktorého mozog prijíma, organizuje a interpretuje podnety prichádzajúce zo zmyslov tak, aby dokázal vytvoriť adaptívnu odpoveď u detí s PAS nefunguje štandardne. Prejavujú sa u nich rôzne senzorické potreby (môže ísť o nadmernú citlivosť na hluk, prípadne neustále vyhľadávanie pohybu a pod.), čo významne ovplyvňuje aj fungovanie v bežnom živote. Je potrebné nasadiť správnu „senzorickú diétu“, teda individuálne navrhnutý plán zmyslových aktivít zameraných na vestibulárny, taktilný a ich proprioceptívny systém.
Preto sme v SŠCPP zriadili multisenzorickú terapeutickú miestnosť. Je spolufinancovaná s podporou Európskej únie v rámci Programu Slovensko pod záštitou MŠ SR. Multisenzorická miestnosť kombinuje tri kľúčové aspekty, ktorými sú bezpečnosť, podnetnosť a flexibilita. Táto miestnosť nám v centre umožňuje poskytovať kvalitnú komplexnú diagnostickú činnosť, systematickú reedukáciu a rehabilitáciu a samozrejme implementáciu špecializovaných terapeutických metód vrátane terapie Senzorickej integrácie. Súčasne poskytuje miesto pre emocionálny vývin, relaxáciu, podnietenie komunikácie, minimalizáciu nevhodného správania, rozvoj sebaurčenia a príležitosť pre sociálnu interakciu s deťmi/rodinou. Miestnosť slúži klientom v rámci individuálnych aj skupinových terapií i oddychových činností. Je prínosom nielen pre klientov, ale aj rodičov, ktorí sa ako spoluaktéri môžu zapojiť do aktivít, čím nadobudnú praktické zručnosti, ako využívať senzorické stratégie v domácom prostredí.
12. Nie všetko sa deje v centre – veľmi zaujímavé je, že odbornú činnosť poskytujete nielen ambulantne, ale podľa potreby aj v teréne – teda v domácom prostredí. V akých prípadoch môže rodič využiť, respektíve požiadať o domácu starostlivosť a ktoré služby viete poskytnúť v domácom prostredí dieťaťa?
Naše SŠCPP poskytuje služby nielen ambulantnou formou, ale aj terénnou formou, a to jednorazovo alebo opakovane. A myslí sa tým v MŠ/ZŠ, kde je dieťa vzdelávané, v domove sociálnych služieb (ďalej DSS), v centre pre deti a rodinu (ďalej CDR) alebo v rodine u dieťaťa.
Dôvodom je napr. nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa alebo aj rodiča (ZZ), ktorý znemožňuje osobnú návštevu centra – tzn. že má zdravotné alebo pohybové obmedzenia, ktoré dočasne alebo dlhodobo neumožňujú jeho dochádzku do centra.
Môže ísť však aj o dieťa/žiaka zo SZP alebo iný závažný dôvod, ktorý znemožňuje dieťaťu návštevu centra. A tým môžu byť napr. ťažkosti s adaptáciou na cudzie prostredie. Ak dieťa prežíva v ambulancii centra extrémny stres, úzkosť alebo preťaženie, ktoré neumožňuje objektívne posúdiť jeho reálny potenciál alebo uskutočniť potrebnú intervenciu, je možné diagnostiku uskutočniť aj v domácom prostredí. Najmä v prípadoch, keď ide o deti v ranom veku, kde je prirodzené prostredie domova kľúčové pre nadviazanie kontaktu, diagnostiku a nácvik komunikačných či sociálnych zručností.
Dôvodom poskytovania služieb terénnou formou je aj pozorovanie dieťaťa v prostredí školy za účelom diagnostiky.
A v neposlednom rade, terénnu formu poskytovania služieb aj v domácom prostredí vieme využiť aj na to, aby sme rodičom (ZZ) poskytli priamu metodickú a praktickú podporu, a to teda tam, kde ju najviac potrebujú – v ich každodennej realite. Ide o zaužívanie a prenos zručností do reálneho života, ako je napr. úprava prostredia, nastavenie napr. vizuálneho režimu, praktický nácvik vybraných postupov v bežných situáciách.
13. Spolupráca so škôlkami a školami- Dieťa s PAS netrávi celý deň doma. Ak nastúpi do materskej školy alebo neskôr do školy, je veľmi dôležitá spolupráca medzi rodičom, školou a odborníkmi. Ako môže centrum pomôcť pri tejto spolupráci.
SŠCPP v Moldave nad Bodvou poskytuje aj spoluprácu inštitúciám, ako sú materské alebo základné školy, v ktorých sa deti s konkrétnym ZP alebo rizikovým vývinom do 7 roku veku vzdelávajú.
Centrum môže poskytovať vybrané služby ako pozorovanie, diagnostiku alebo terapie aj v prostredí MŠ/ZŠ. Na účel výberu vhodného vzdelávania dieťaťa so ZP môže centrum realizovať diagnostiku s cieľom posúdenia jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, môže efektívne nastaviť podporu pre vzdelávací proces, vydávať odporúčania škole o úprave metód a foriem vzdelávania v súlade so zákonom.
V prípade konkrétneho klienta centrum môže (samozrejme s informovaným súhlasom rodiča) konzultovať s učiteľom potreby dieťaťa v rôznych oblastiach a odporúčať vhodné edukačné metódy, stratégie a komunikačné postupy – napr. ako upraviť denný režim, prostredie, akým spôsobom zadávať pokyny, ako podporiť komunikáciu, ako predísť senzorickému preťaženiu, aké učebné materiály použiť, ako zapojiť dieťa do hry a zlepšovať jeho sociálne interakcie a pod.
Centrum môže zároveň realizovať metodické usmerňovanie napr. formou kurzov, workshopov, seminárov, prednášok, praktických nácvikov zručností a to tak pre pedagogických a odborných zamestnancov, ako aj pre samotných rodičov.
14. Najväčšia chyba – čakať. Často rodičia počujú vetu: „Veď z toho vyrastie.“ alebo “ Ešte počkajme, ešte je malý/malá.” Čo by ste povedali rodičovi, ktorý si všimol odlišnosti vo vývine, ale stále čaká?
Rodičovi by som povedala: nečakajte. 😊 Určite nie preto, že niekto povie: „Dieťa z toho vyrastie“. Ak hovoríme konkrétne o deťoch s PAS, určite každé dieťa je individualita, každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a nie každé oneskorenie znamená autizmus. Ale dlhodobá obava si určite zaslúži odbornú pozornosť.
Ak má rodič obavy z vývinu svojho dieťaťa, určite netreba čakať. Včasné rozpoznanie príznakov akéhokoľvek zdravotného znevýhodnenia má význam len vtedy, ak bude na to rozpoznanie ihneď nadväzovať aj včasná intervencia. Možno o to viac pri klientoch s poruchou autistického spektra. Samotná intervencia nemusí začínať až vtedy, keď je diagnostický proces ukončený, práve naopak, napr. v oblasti sociálnej interakcie, či zdieľanej pozornosti viacerí odborníci uvádzajú, že čím skôr sa začnú tieto zručnosti podporovať, tým lepšie možno očakávať výsledky v budúcnosti.
Ak si rodič všíma odchýlky, je dobré pozorovať, zapisovať konkrétne prejavy, ako dieťa komunikuje, hrá sa, reaguje na meno, zvláda zmeny, vyjadruje potreby a funguje doma alebo v škôlke. Je potrebné tieto prejavy konzultovať s pediatrom a požiadať o odporúčanie na odborné vyšetrenie. Ak je už dieťa v kolektíve rovesníkov v MŠ, je potrebné dať aj na rady pedagógov, ktorí dieťa vidia častokrát fungovať inak počas dňa v MŠ a veriť im.
Konzultácia totiž neznamená automatickú diagnózu ani nálepkovanie. Je to prvý krok k porozumeniu potrebám dieťaťa a k včasnej podpore.
- Čo by sme odkázali rodičom po prijatí diagnózy?
Nech ide o diagnózu akúkoľvek, každý rodič prijíma diagnózu svojho dieťaťa inak. A je samozrejmé a prirodzené, že prijatie je spojené s rozmanitými reakciami a otázkami. Ak je ale diagnóza správne vysvetlená a je sprevádzaná odbornou podporou, je základom pre nastavenie konkrétnej pomoci pre každodenné fungovanie a budúcu podporu.
A na záver ….
Kde vás môžu rodičia nájsť, ako vás môžu kontaktovať a čo potrebujú urobiť, ak chcú vaše služby využiť? Aké máte čakacie lehoty pre príjem nových klientov a tiež na vypracovanie odborných správ? Z ktorých regiónov vás môžu rodičia vyhľadávať?
Rodičia nás môžu nájsť na adrese centra, čo je ulica Dukelských hrdinov 199/3 v Moldave nad Bodvou. Centrum má zriadenú webovú stránku, kde nájdu všetky potrebné informácie (https://www.sscppmoldava.sk/) Na stránke je kontaktný formulár, e-mailové kontakty a aktuálne telefónne číslo. Pri telefonickom rozhovore zisťujeme, o čo majú rodičia záujem, uvádzajú vek dieťaťa a doterajšie vyšetrenia, a či majú odporúčanie od pediatra alebo z MŠ/ZŠ, prípadne iného odborného lekára.
Upozorňujeme rodičov, že zariadenie je súkromné, nie štátne, preto služby, ktoré poskytujeme sú spoplatnené podľa aktuálneho cenníka. (cenník služieb nájdete aj TU: https://www.sscppmoldava.sk/cennik-a-kontakt )
Pri prvej individuálnej návšteve v termíne, ktorý si telefonicky dohodnú s daným odborným zamestnancom, rodičia prinesú dokumenty z doterajších vyšetrení, prípadne odporúčania od pediatra, lekárov, alebo aj pedagogické pozorovanie z MŠ/ZŠ. Potrebné dokumenty týkajúce sa samotného vyšetrenia vypĺňajú priamo v centre. Konkrétne čakacie lehoty na prijatie nového klienta sú rôzne, záleží od aktuálnej kapacity a druhu požadovaného vyšetrenia.
Vítame klientov nielen priamo z Moldavy nad Bodvou, ale aj z okolitých obcí aj širšieho regiónu. Pri spolupráci s MŠ/ZŠ vieme po dohode poskytovať odbornú činnosť aj priamo v prostredí školy.
Odborné služby pre materské a základné školy sú bezplatné. Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor
