
„Prečo moje dieťa reaguje na svet inak….“
(highlighty z prednášky s psychologičkou Mgr. Ninou Gabrikovou)
Téma zmyslového spracovávania je obzvlášť mimoriadne dôležitá v nazeraní na dieťa s poruchou autistického spektra, pri vnímaní a pochopení jeho prejavov a potrieb.
Ak hovoríme o senzorickom, iným slovom zmyslovom spracovaní, musíme si uvedomiť, že je to komplexný proces, teda príjem informácie – jej spracovanie – a následný výstup, reakcia.
Dieťa nejakým spôsobom prijíma podnet, z vonkajšieho alebo vnútorného (zvnútra tela) prostredia, zmyslový orgán zaregistruje daný podnet, ktorý mozog následne spracuje a dieťa zareaguje istým spôsobom. V prípade, že zmyslové podnety nie sú spracovávané správne, dieťa ich nedokáže správne interpretovať a tým pádom ani nedokáže reagovať na podnety tak, akoby sme to prirodzene očakávali.
Mapa vývinu detského mozgu zobrazuje na spodku svojej pyramídovej štruktúry (obr.č, 1.) primitívne (archaické) reflexy, ktoré sú vrodené, automatické a v prvých mesiacoch života človeka nevyhnutne zabezpečujú prežitie jedinca (napríklad sací reflex, úchopový reflex, úľakový reflex, šijové reflexy, atď). Približne do prvého roka života by však mali tieto reflexy postupne prirodzene odoznievať (inhibovať sa), nakoľko vyššia časť mozgu preberá vedomú kontrolu nad pohybmi tela.

Čo ak primitívne reflexy pretrvávajú?
Ak z rôznych príčin postupné nahrádzanie nevedomých reflexov vedomím spracovávaním zmyslov nenastáva a primitívne reflexy ostávajú v tele naďalej aktívne, pre mozog to znamená neustálu záťaž. Dieťa musí vynakladať obrovské množstvo energie na to, aby tieto automatické reakcie vedome potláčalo. To sa navonok prejavuje problémami so zmyslovým spracovávaním, s vnímaním vlastného tela, s motorikou a koordináciou, s emocionálnou reguláciou, nebude fungovať ani vedomá pozornosť, učenie a v konečnom dôsledku to ovplyvní celkové správanie dieťaťa.
Naša pyramídová cesta od základne až po úplný vrchol sa nemôže realizovať.
- Vedeli ste, koľko zmyslov nás v skutočnosti spája s vonkajším svetom?

Nie je to len zrak, čuch, chuť, sluch, taktilný hmatový systém ale aj vestibulárny systém -rovnováha a pohyb, posturálna schopnosť boja s gravitáciou, stabilizačná schopnosť zostať pevný v pohybe (aj keď sa človek hýbe, dokáže vyvažovať) a proprioceptívny systém – to ako vnímame vlastné telo a jeho polohy. Pre vnímanie signálov z vnútorného systémov a pre udržanie homeostázy funguje vnútorný interoceptívny systém – pociťovanie hladu, smädu, vyprázdňovania, pohybov vnútorných orgánov ale aj bolesti.
- A ako využívame zmysly každý deň?
Obyčajne sa nad tým ani nepozastavujeme ale už len každodenné jedenie zapája všetky naše zmyslové systémy. Nie je to len o pohľade na lákavú misku zeleninovej polievky, o chuti, o samotnom pociťovaní hladu, ale aj o vôni – čuch je jediný systém, ktorý sa nedá „vypnúť“ a niektorý deťom začne vadiť práve výrazná vôňa, pach…Dieťa reaguje v zvýšenej miere na narážanie príboru na tanier. Musí zvládnuť náročnú koordináciu oko – ruka – ústa, vadí mu istá konzistencia, možno mu cestou do úst kvapne horúca polievka na odev, telo a už je problém na svete.
Keď je zmyslových podnetov príliš veľa, mozog je doslova zaplavený podnetmi a ak dieťa má nízky prah citlivosti , začne sa prejavovať podráždenie, stupňujúci sa nepokoj, odmietanie, hovoríme o HYPERSENZITIVITE. Dieťa môže byť orálne hypersenzitívne, prekáža mu konzistencia jedla alebo je taktilne hypersenzitívne v oblasti úst, modulačná funkcia na ceste spracovávania zmyslových podnetov nefunguje správne a my sa len nechápavo pýtame …“ prečo to dieťa tak preháňa, veď nič hrozné sa nedeje, chceme len, aby sa najedlo….?“
V opačnom prípade, ak podnetová informácia neprejde do mozgu, nemá bežný vstup, je prirodzené, že dieťa ani nemôže reagovať bežne. Ak mozgu chýbajú podnety a dieťa má vysoký prah citlivosti hovoríme o HYPOSENZITIVITE a my sa divíme …“ ako to môže to dieťa nevedieť…?“ V tomto prípade narušenia senzorického spracovávania sa môže dieťa javiť ako „lenivé“ alebo „dobré“ dieťa, je pomalé, pasívne, nevšimne si, čo sa s ním alebo okolo neho deje. Môže však podnety aj intenzívne vyhľadávať, potrebuje veľa podnetov alebo silných podnetov aby dosiahlo zmyslové nasýtenie.
- A prečo teda moje dieťa reaguje v úplne obyčajných situáciách inak?…..Problém nastáva vtedy, ak dieťa:
- nemá dosť,
- ak má až príliš veľa
- alebo ak je kvalita informácie slabá
Vedomé reakcie sú narušené, predstavme si ich ako rozmazaný obraz, alebo ako chýbajúce kúsky puzzle. V motorickom plánovaní sa dieťa môže javiť ako „nešikovné“, nedokáže napr. odhadnúť silu, pri kognitívnych reakciách vyvstáva problém so sústredením sa, dieťa sa ľahko unaví, potrebuje vynaložiť obzvlášť veľké úsilie pri dosahovaní cieľa. Emočnou reakciou môže byť frustrácia, úzkosť či hnev.
Senzorické spracovávanie je „bohaté“ na kombinácie viacerých ťažkostí, keďže každý zmyslový systém môže pracovať odlišne, vestibulárne spracovávanie môže vykazovať hyposenzitivitu, taktilný systém zas môže byť hypersenzitívny. Dieťa môže obľubovať gigantické kusy jedla v ústach a mať potrebu ochutnávať nejedlé veci lebo je chuťovo hyposenzitívne ale napríklad ho vydesí hluk mixéra, vŕtačky, či vysávača, nakoľko je auditívne hypersenzitívny.
Senzorické systémy navyše bývajú nestabilné až dezorganizované a to v tom zmysle, že dieťaťu napríklad ráno ešte nič nevadí ale navečer už je všetko problém. Dieťa v relatívne krátkom čase dokáže prepnúť z hyposenzitivity do hypersenzitivity. Ak cez senzoriku nazeráme aj na stereotypné správanie autistov, javí sa snáď už pochopiteľnejším, že príčinou tzv. stimmingu je práve zmyslové vyhľadávanie a teda fakt, že nervová sústava sa snaží o reguláciu. Vonkoncom sa nejedná o zlozvyk ale o ventil, kedy sa mozog upokojuje alebo dosycuje stimulmi. Inými slovami, dieťa s PAS sa netočí preto, že má autizmus ale preto, že vyhľadáva napr. vestibulárne podnety.
Niektoré deti s autizmom nevedia kedy majú dosť, v takých prípadoch je vhodné dieťa sledovať, pozorovať jeho telesné prejavy a stimming alebo teda senzorický prejav včas usmerniť a nahradiť inou aktivitou, ktorá ale uspokojí danú zmyslovú potrebu. Potláčaním či dokonca zákazom stimmingu, možno zastavíme prejav ale nie jeho zdroj – takýto postup dokonca môže viesť u dieťaťa k meltdownom.
- Problematika senzorického spracovávania nemusí výhradne súvisieť s diagnózou autizmu, hoci je značne výrazná komorbidita, 80 až 90%.
Poruchu senzorického spracovávania môžu mať aj inak zdravý jedinci. Napríklad odmietanie očného kontaktu nemusí hneď znamenať , že sa jedná o prejav autizmu ale že je dieťa vizuálne hypersenzitívne. Tiež tzv. špičkovanie môže byť prejavom vestibulárnej a proprioceptívnej hyposenzitivity alebo taktilnej hypersenzitivity. Vyberavosť v jedle sa považuje za autistické správanie ale môže sa jednať o orálnu, teda chuťovú alebo čuchovú alebo sluchovú hypersenzitivitu. Fascinácia točiacimi sa predmetmi môže znamenať zrakovú hyposenzitivitu alebo vestibulárnu hyposenzitivtu, či agresívne prejavy môžu signalizovať ťažkosti s moduláciou v niektorom zmysle, napríklad proprio hyposenzitivitu.
Príklady niektorých prejavov správania:

- Pýtate sa, „…no a čo s tým???“ , „Ako dieťa upokojiť?“
V stave príliš veľkého nabudenia (hyper arousal), extrémnej predráždenosti nervovej sústavy, mozog nedokáže správne filtrovať podnety z okolia a prepína do obranného režimu „bojuj alebo uteč“ hoci v danom momente nehrozí človeku žiadne reálne nebezpečenstvo. Dieťa začne byť plačlivé, úzkostné, podráždené či agresívne alebo hyperaktívne. Cieľom je dostať nervovú sústavu späť do bezpečia.
Dôležitá je
- všímavosť a predvídateľnosť,
- rutina,
- uzemňovacie techniky napr. hlboký tlak záťažovou prikrývkou, pôsobenie na telo fitloptou, masáž, kefkovanie tela,
- pomalé predvídateľné hojdavé pohyby s dieťaťom v náručí dopredu a dozadu,
- predvídateľný pevný príjemný dotyk
- tlmenie zraku a sluchu
- úprava prostredia a s tým spojená tzv. senzorická diéta, ktorá funguje ako bežná diéta – a teda vyžaduje sa striedmosť senzorických podnetov.
Ako pri každej diéte, treba si dať pozor na prílišné „hladovanie“, pretože ak dieťa dlhodobo nemá dostatočný prísun podnetov (ak sa dlho nenaje) môže to opätovne spustiť nežiadúce reakcie správania. Prevenciou a teda priebežným dodávaním vhodných stimulov predchádzame „vlčiemu hladu“. Je potrebné vysledovať, koľko toho to ktoré dieťa práve potrebuje a aká je jeho miera dosycovania podnetmi.
- „Aké máme možnosti odbornej pomoci?“
Rozhodne je na mieste odborná pomoc a to v prvom kroku diagnostikovať senzorický profil dieťaťa, teda zistiť, aká je jeho senzorická modulácia pri vstupe podnetov, aká je diskriminácia, to znamená rozlišovanie podnetov, v ktorom zmyslovom systéme je dieťa hyper a/alebo hyposenzitívne , teda špecifikovať potreby dieťaťa a následne zvoliť správnu formu terapií.
Vhodnými terapiami sú napr.:
- Senzorická integrácia
- Plánovaný senzomotorický tréning TSMT
- INPP neurovývinová terapia (terapia neuromotorickej nezrelosti)
- Bilaterálna integrácia
- Snoezelen
- Sluchové tréningy
- EEG biofeedback
- DIR floortime
Postupne si v samostatných blogoch predstavíme spomínané princípy
Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom


