Beseda s odborníkom o rozvoji komunikácie, hry a nastavovaní pravidiel v rodine

Beseda s psychologičkou Mgr. Ninou Gabrikovou, ktorou sme 25.marca 2026 v našom  meste Rožňava spustili sériu besied o autizme, inak výnimočných deťoch na spektre, neobyčajnom rodičovstve a s nástrahami s tým súvisiacimi, bola vo svojej pilotnej časti o možnostiach rozvíjania hry, komunikácie, aj o tom, ako dieťaťu správne nastavovať hranice.

Fakt, že beseda bola nesmierne podnetná, odborná no zároveň zrozumiteľná širokej verejnosti určite ocenili mnohí rodičia detí s autizmom, ktorí podujatie navštívili ale aj pedagogický pracovníci a odborníci vo svojich špeciálnych profesiách z CPP či služby včasnej intervencie v Rožňave.

„Každá hra je hra a tak by sme mali na „naše deti“ aj nazerať…“, tvrdí vo svojej prednáške Nina Gabriková. Možno pre nás, rodičov, širšie okolie, môže mechanické hranie, stereotypie, rozoberanie, skladanie, ukladanie, triedenie pôsobiť čudne ale pre autistické dieťa je to spôsob jeho emocionálnej regulácie, dieťa skúša, poznáva a napĺňa svoje senzorické potreby. Nie je cieľom nevyhnutne hru dieťaťu neustále naprávať, usmerňovať, a nazerať na ňu tak, že dieťa sa hrá vždy zle. Aj rodič autistického dieťaťa sa učí vzťahu so svojim dieťaťom vo vzťahu.

Je dôležité nechať dieťa spočiatku mať kontrolu nad hrou. Keď rodič vstúpi do hry vždy ako NARUŠITEĽ a je zameraný len dosiahnuť nejaký výkon,  dieťa prichádza o svoje bezpečie a okamžite reaguje odmietnutím, ignoráciou, zámer spoločnej hry končí fiaskom. Položme si otázku….Kto som? Narúšam dieťaťu jeho hru alebo som spoluhráč, sprievodca, zameraný na vzťah…? Chcem vždy riadiť hru a zadávam požiadavky alebo sledujem záujem dieťaťa? Kladiem stále nejaké otázky a chcem po dieťati silou mocou vedieť akej farby je teraz to auto a kde má traktor kolesá alebo radšej komentujem a zdieľam so záujmom hru dieťaťa? Zámerne mu správne prekladám hračky alebo ponúkam možnosti a čakám na reakciu dieťaťa. Trvám stále na tom,  čo je práve lepšie, či budem reagovať na signály, ktoré mi vysiela dieťa „…nepáči sa ti keď ide auto tam. Dobre…“?

Dieťa začne spolupracovať, akonáhle mu je ponechaná istá miera kontroly, keď zažíva bezpečie, dôveru v to, že keď sa mu niečo nepáči, môže to zastaviť. Keď mu naša účasť prináša výhody miesto nevýhod, je tak motivované hrať sa s tou super mamkou, ockom zas. A keď je bezhranične prijaté, keď sa s ním skutočne sprítomníme v hre, pretože dieťa na spektre cíti, že s ním síce hráte jeho hru ale vnútorne sa s tým nestotožníte.

Nervový systém dieťaťa sa nalaďuje na náš nervový systém. Je tomu tak aj v kľúčových situáciách regulovaného správania, teda chvíľach, kedy dieťa zažije frustráciu v pre neho nečakanej situácií kedy niečo nesmie, nemôže. Dieťa, ktoré z nejakého dôvodu musí spracovať  naše rodičovské „NIE“, zažíva šokový moment, kedy mu ide doslova o život. Jeho kognitívne myslenie je celkom vypnuté, a aktivuje sa poplašný systém mozgu (amygdala), ktorý spracováva strach a úzkosť a spúšťa jedinú reakciu v tele a tou je „bojuj alebo uteč“. Dôležité je, aby sme dieťaťu vybudovávali frustračnú toleranciu, tým, že takéto situácie budeme zvládať v pokoji s ním. Nie je cieľom, aby dieťa okamžite prestalo s nežiadúcou, nevhodnou reakciou, naopak, emóciu necháme odznieť, v momente maximálneho afektu nás dieťa tak či tak takmer nepočuje. Dieťa však vidí naše reakcie a ak zostávame v situácií pokojní a utišujeme atmosféru tým, že mu dáme najavo, že mu rozumieme, že je nahnevaný ale je v bezpečí a situáciu určite prežije, s láskou ho učíme zvládať mieru prirodzenej frustrácie.

Pri budovaní proaktívnych hraníc je veľmi dôležité práve vyjadrovanie empatie, danie najavo, že dieťa v jeho ťažkej chvíli chápeme. Vhodným je tiež systém kontrolovanej voľby, kedy má dieťa na výber z dvoch možností. Užitočným je tiež systém najprv – potom, či príprava na prechod/zmenu odpočítavaním. Samozrejme, podstatnú rolu tu zohráva aj samotná kontrola uspokojenia  základných senzorických potrieb, aby bolo dieťa primárne fyzicky v pohode.

Ak Vás naše postrehy z besedy zaujali a tiež ste si nimi vyskladali vašu skladačku hoc aj jedným malým puzzle dielikom , určite nevynechajte ďalšie pokračovanie z radu besied o autizme, na ktorú Vás týmto srdečne pozývame už 22. apríla 2026. Vidíme sa na Mestskom úrade v Rožňave a tentokrát sa budeme rozprávať o „náročnom správaní a meltdowne – ako mu predchádzať a čo robiť, keď nastane.

Tešíme sa na Vás!